Úvodná stránka

Gymcadca EDUPage

MOODLE

Student's Portal

 

S plnými bruškami nám to ide lepšie

22február 2015

 Hello, hello. Vítam Vás všetkých po jesenných a tých našich „blicerských“ prázdninách. Tipujem, že všetci viete, že náš internát nezaháľa a s ním už tobôž nie náš Denník prechodného Kysučana.

Nová časť šk. roka nás privítala vrúcne v rytmoch salsy. Všetci vášnivo milujeme tanec a.... a počkať to bol film my sme totiž tancovali zumbu. A navyše s brazílskym lektorom. Taký luxus! Lenže, ako hovoríme my mladí, stále to nemá na imatrikulácie, pre niektorých  tiež známe ako bažantský. Starší žiaci sa tento rok poriadne vybláznili  v uvítacej slávnosti zelenáčov. Čakalo ich plno disciplín. Od vtipných, zahanbujúcich až po upratovaciu čatu nakoniec. Avšak nechýbala ani sladká odmena.

A potom... ako krásny paradox sme mali prednášku o delikvencii a kriminalite. Boli sme oboznámení s tým ako sa slušne správať a vyvarovať sa problémom. V podstate sme si zhrnuli všetko, čo nás za všetky tie roky naučili naši rodičia. Lenže podstata je v podstate nepodstatná a tak nám museli dať konkrétny príklad. No comment... Do konca života si zapamätáme, že si raz stačí neuvedomiť následky a môže to navždy skončiť zle.

Taktiež sme ani teraz nezaháľali v zdokonaľovaní našej už teraz veľmi dobrej kalokagatie a navštívili sme Čadčiansku knižnicu a hneď dvakrát.  Beseda s pánom Jozefom Banášom bola nie len zábavná, ale i poučná a duchaplná. Raz budem možno písať ako on. Možno. A taktiež sme uvítali literárny večer - Jánošíkové Kysuce. Tu však padá otázka... Boli Kysuce naozaj niekedy Jánošíkové? Alebo... Bol Jánošík vlastne naozaj niekedy slovenským národným hrdinom? Ha! A mám Vás. Stavím sa, že nesledujete naše aktuality a neviete, že sme sa o neho bili s Poliakmi aspon oni sa o to snažili. Ale nebojte sa. Jánošík naozaj zbíjal v tomto krásnom kraji a Kysučania mu boli vždy veľkou oporou a navyše bol to Slovák od kosti. Svedčia o tom i naše zápisy na matrike.

Dosť bolo teda o národných hrdinoch vráťme sa pekne na Zem. Musím sa Vám prezradiť, že po dlhých rokoch prekvitajúceho internátneho futbalu sa do čela tabuľky snažia dostať dievčatá a to s volejbalom.. Náš druhý domov opäť hýri športovými aktivitami ( a nahnevanými študentmi, ktorí boli že vraj ukrátení o právo ísť hrať futbal) Podľa mňa sa však nemáme na čo sťažovať. K dispozícii je totiž naozaj všetko. Od kuchynky, chladničky, telocvične, spoločenskej miestnosti až po naše útulné biele izby. Chceli by ste sa presvedčiť? Ľutujem, ale deň otvorených dverí u nás bol 21. novembra 2014. Musíte prísť o rok! Budeme Vás očakávať!

Tie naše Vianoce sa blížia a blížia. Preto sa aj ............ vyberáme odoslať naše prosby a priania spolu s naším lampiónom šťastia. Je to krásny pocit vidieť tie iskričky v očiach vašich priateľov. Jednoducho povedané takéto veci nás spájajú a utužujú naše priateľstvá. Najlepšie na tom však je to, že tento rok sme to zakončili poriadnym dúškom teplého kakaa a čokoládou od nášho sladkého Mikuláša. Ďakujeme dedo mráz!

Avšak ako študenti nikdy nemáme pokoja a tak nás aj pred sviatkami vyrušili z našej pripravovanej hybernácie. Ľudské práva. Zaujímavá téma. Uvedomujeme si vlastne na čo všetko máme a zároveň nemáme právo? Aspoň z toho humánneho hľadiska, kde sa už nejedná o nejaký ten ústavný zákon paragraf taký a taký. Ak nie mali by sme sa zamyslieť...( upozornenie: Ak Vás pri tom rozmýšľaní rozbolí hlava prosím prestaňte!)

Vianoce, Vianoce, ako vlani, tak aj dnes, aj nabudúce....počujete to? V každej izbe vyhráva iná vianočná koleda. Všetko to žije rodinnou a slávnostnou náladou. Dnes nás čakajú vianočné trhy a potom vianočné posedenie. Býva to tak každý rok avšak ešte nikdy to nestratilo svoje čaro.