Baško Polje

Nájsť takých študentov, ktorí sa tešia na začiatok septembra, je veľmi ťažké. Ale verte nám či nie, na Gymnáziu J. M. Hurbana sa nájdu  aj takéto indivíduá.  Neboli to len miláčikovia učiteľov, ktorí všetko vedia a v učiteľskej zborovni je na nich počuť iba samú chválu, ale aj žiaci, pre ktorých je problém pozrieť sa do učebníc. Myslíte si, že hovoríme hlúposti? My, žiaci 3. ročníka sme sa teda neskutočne tešili.

Prišiel deň D kedy sme mali spolu s pedagogickým dozorom odísť na desaťdňový  pobyt pri mori. 13 hodinová cesta v autobuse bola veľmi náročná a niektorí po prechode cez chorvátske hranice už nemohli zaspať. S nádejou sa pozerali do okienka či neuvidia ligotavý kúsok mora.

O pol ôsmej to prišlo. Náš luxusný autobus  zaparkoval v kempe Baško Polje a my sme sa s plnými kuframi rozbehli do našich mobilných domov. Nebudeme vám klamať - boli sme príjemne prekvapení.  Zo zastrešenej verandy sme mali výhľad na azúrové more  a koruny stromov nás chránili pred prudkým slnkom. Zároveň poskytovali domov obrovskému množstvu veveričiek, ktoré sa každé ráno naháňali pod našimi oblokmi. Mnohých potešila klíma v chatkách, ktorá nám pomáhala zvládať horúce dni.

Hneď v prvý deň nám delegát ukázal  blízke prístavné mestečko Baška voda. Ušetril nás zbytočného hľadania a ukázal nám najlacnejšie potraviny, najlepšiu zmrzlinu a najbližšiu zmenáreň. Ešte nadšenejší sme boli z poobedňajšej morskej vody, ktorá bola vyhriata po prázdninových horúčavách a suchách.  More bolo čisté, priezračné a jeho slaná vôňa nám uzdravila dýchacie cesty.

Zvyšok týždňa rýchlo ubiehal. Väčšina z nás boli plavci, a preto sme sa zlepšovali v našom plávaní. Popracovali sme na technike a hneď sa plávalo rýchlejšie a ľahšie. Nemyslite si však, že sme sa vo vode nevybláznili. Nie raz sme sa napili slanej vody  a to nie vlastným zavinením. Na kamienkovej pláži chytali naše bledé slovenské telá bronzový nádych a pár odvážlivcov skákalo z blízkeho móla. Len si predstavte ten bezstarostný život, ktorý sme viedli.

Niektorí sa zúčastnili výletu na blízky ostrov Brač. Tu treba pochváliť pani profesorky  a pár spolužiačok, že využili svoje ženské zbrane a tvrdohlavosť a zjednali cenu. Chorvát s výletnou loďou nemal na výber a tak sme sa na tento ostrovček dostali skoro za facku, keď zoberieme do úvahy, že jedlo a pitie bolo zadarmo.

Ak je niekto, kto uvažuje, že by tu chcel ísť, tak ani na okamih neváhajte. Za tento nezabudnuteľný zážitok vďačíme pani riaditeľke RNDr. Anne Čerchlovej, ktorá nám takýto krásny plavecký výlet dovolila, pánovi Mgr. Romanovi Ondruškovi, ktorý si dal tu námahu a povybavoval nám všetko možné aj nemožné a pedagogickému dozoru, pani profesorke Baňakovej, Rovňaníkovej, Koňuchovej a Kopaskovej, ktoré to s nami vydržali až do konca a dávali na nás pozor či už v mori alebo na tanečných zábavách .

Kolektív 3.C, 3.D, 3.E.