IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie je národný projekt, ktorého sa môžu zúčastniť základné, stredné i vysoké školy na celom Slovensku. Naše gymnázium nebolo výnimkou a rovnako ako ďalšie desiatky škôl sa zúčastnilo.
Triedy sa mohli dobrovoľne zapojiť a my sme v piatok (2.3.) prekonali prvú časť. Bolo to vcelku zábavné a rozhodne to bola netypická hodina matematiky.
Prvá časť bola zameraná na pulz a dýchanie, takže sme načreli hlboko do svojej pamäte a vyhrabali učivo zo siedmeho ročníka o dýchaní a tepe človeka. Prvou úlohou bolo skúsiť uhádnuť koľkokrát sa nadýchneme za hodinu, mesiac a rok. Čísla, ktoré sme tipovali, sa pohybovali v škále od stoviek tisícov až po miliardy.
Potom na minútu zavládlo ticho, každý sústredený na dvoj dych, počítal a zapisoval svoje výsledky. Niektorí sa trafili, niektorí to prehnali.
Vymieňali sme si výsledky, porovnávali ich a zisťovali, aký je rozdiel v počte nádychov dievčat a chalanov, športovcov či osôb, ktoré trávia viac času pri knihách ako vonku.
Verím, že pani učiteľka sa bavila, keď nás sledovala, ako si v ďalšej časti snažíme nahmatať pulz na zápästiach a krkoch. Opäť, tep dievčat a chalanov sa líšil. Po niekoľkominútovom zdieľaní svojich tepov sme sa vrhli na ďalšiu, tretiu úlohu.
Tentokrát sme sa snažili spomenúť si na počítanie pomerov a zároveň sme sa dozvedeli, že napríklad takému svišťovi, keď hybernuje, udrie srdce len päťkrát za minútu. Tiež sme zistili, ako záchranári merajú tep.
Pani profesorka celý čas dopĺňala naše vedomosti zaujímavými faktami, dozvedeli sme sa, že počet úderov srdca kolibríka za minútu je 1200.
Štvrtá, posledná úloha, bola jediná pri ktorej sa nám tep zrýchlil. Pri tomto sme sa bavili všetci, pretože sme skákali. Mali sme zistiť koľko skokov urobíme počas šesťdesiatich sekúnd. V polovici som ja osobne už nevládala s dychom, pretože som sa pri pohľade na mojich spolužiakov smiala. Všetci sme sa chichotali, keď sme poskakovali po triede a navzájom sa mýlili v počítaní.
Nakoniec sme si zadýchaní a so širokými úsmevmi posadali a pustili sa do počítania. Berúc ohľady na únavu a zároveň aj na zlepšovanie kondície, sme sa snažili uhádnuť koľko krát skočíme za rok.
Hoci sme sedeli v laviciach a hodinu viedol učiteľ, jednoznačne to bola jedna z najzábavnejších hodín matematiky, akú sme tento polrok zatiaľ mali. Do hláv sa nám opäť dostali nové poznatky, tentokrát inou, hravou cestou.
Sme zvedaví, aké ďalšie úlohy nás čakajú a sme radi, že aj naša škola sa rozhodla zapojiť, dávajúc nám tak možnosť rozšíriť si obzor zábavnou formou.
Lea Franková, Kvarta A