Vo štvrtok 24.10.2019 sa na Gymnáziu Jozefa Miloslava Hurbana uskutočnilo podujatie s názvom „Poznáme sa?“, ktoré bolo súčasťou projektu „Škola bez nenávisti“.

Desaťčlenný tím v zložení troch pedagógov: Mgr. Beáty Chmurovej, Mgr. Gabriely Chalupkovej, Mgr. Michaly Patykovej, a siedmich žiakov: Jána Čupku, Lei Frankovej, Márie Golisovej, Kristíny Halvoníkovej, Lenky Ligockej, Nikoly Murgašovej a Melánie Pončkovej, vytvoril zábavno – súťažné aktivity za účelom zlepšenia atmosféry a vzťahov medzi žiakmi.

Pre veľkosť a rozdelenie našej školy na tri sekcie žiaci často krát prichádzajú o možnosť spoznať sa a nadviazať bližší vzťah. V rámci projektu „Škola bez nenávisti“, ktorého súčasťou je naša škola od septembra 2019, sme sa rozhodli prelomiť ľady medzi žiakmi. Preto sme do štvrtkového podujatia prizvali práve jednu triedu druhého ročníka z každej sekcie: Sextu A, II. D a II. G. Nikto teda nebol vynechaný.

Podujatie bolo po príhovore predstaviteľov realizačného tímu a pani riaditeľky Mgr. Ingrid Mikovčákovej oficiálne zahájené. Na úvod boli žiaci rozdelení do šiestich tímov - v každom z nich sa ocitli žiaci zo štvorročnej, osemročnej i bilingválnej sekcii a vznikli tak zmiešané skupiny. Žiaci sa rozpŕchli na svoje stanovištia a vo svojej skupine spoločne podstúpili niekoľko zoznamovacích aktivít, aby sa trochu spoznali a neskôr sa mohli na hlavnú súťažnú aktivitu vrhnúť ako plnohodnotný tím. I jednoduché predstavovanie sme pre nich urobili zaujímavým a iným - museli zapojiť svoju fantáziu a improvizovať, keď si vyberali predmety a fotografie, ktoré ich najlepšie vystihujú.

Škola bez nenávisti

Po krátkej súťaži na zahriatie boli žiaci pripravení na ústrednú aktivitu, kde bolo skúšané ich strategické myslenie, schopnosť spolupracovať a vzájomne si pomáhať. Dostali zoznam rôznych úloh, na ktoré mali časový limit tridsať minút – museli teda rozmýšľať i nad tým, ako si úlohy rozdelia, aby ich stihli všetkých desať.

Škola bez nenávisti

Jednou z úloh bolo vytvoriť lano z oblečenia dlhé minimálne dvadsať metrov, takže tímy zozbierali všetko, počnúc mikinami a opaskami, končiac šnúrkami z topánok. Onedlho sa spustil i lov na učiteľov, skladali sa piesne a niekoľko žiakov sa urputne snažili vypísať fixku alebo si lámali hlavu nad rovnicami.

Škola bez nenávisti

Preverené boli i matematické vedomosti žiakov a ich schopnosť improvizovať pri počítaní obvodu telocvične. Pri vymýšľaní definícii pre pojmy ako napríklad školská jedáleň alebo Edupage sa fantázii medze nekládli a čoskoro bola domáca úloha premenovaná na školskú úlohu, pondelky žiaci menovali za zosobnenie utrpenia.

Počas vyhodnotenia nám každý tím predstavil svoj erb a motto a my sme sa presvedčili, že našim šikovným druhákom talent a vynaliezavosť rozhodne nechýba. Po odspievaní anglicky – slovenských piesní na tému „Naše gymnázium“, sa každá skupina pochválila zbierkou ružových predmetov, ktoré za ten čas zhromaždili a spoločne sme si zatancovali kačací tanec.

Účelom tohto podujatia bolo zlepšenie komunikácie a nadviazanie priateľstiev medzi žiakmi. I samotní žiaci priložili ruku k dielu a skutočne sa snažili o prelomenie tých pomyselných ľadov. Možno len skonštatovať, že žiaci po vyhodnotení odchádzali z telocvične nabití energiou a s úsmevmi na tvárach.

Škola bez nenávisti

Dúfame, že keď sa nabudúce stretnú niekde v priestoroch školy, tak sa pozdravia, prehodia spolu nejaké to slovko a my budeme opäť bližšie ku priateľskej atmosfére a lepším vzťahom.

Lea Franková
Sexta A