Pri slovách „Živá knižnica“ sa mi automaticky vybavia pohyblivé police s miliardami magických kníh z Harryho Pottera, maximálne tak tie skutočne až priveľmi živé obrázky mihajúce sa v novinách z rovnomenného prostredia. Lenže... čo by mala taká živá knižnica, prosím pekne, robiť v reálnom svete? A teda treba dodať, že sa mi v hlave objavovalo niekoľko otáznikov, ako teda taká živá knižnica vyzerá, keď vraj existuje. A to ona je vážne medzi nami, len trošku v inej podobe, než by ste čakali.
Živá knižnica sa totiž v princípe skladá zo „Živých kníh“ (som to ale ja Sherlock, čo?), ktorými sú skutoční ľudia, často žijúci medzi nami a ktorí so sebou nesú svoj vlastný, často prekvapivý a neuveriteľný príbeh. Väčšinou si nedokážeme po prečítaní knihy priamo prediskutovať jej obsah s autorom a zistiť bližšie, prečo takým či onakým spôsobom prezentoval svoj názor alebo aká bola presne jeho hlavná myšlienka. Naopak, v prípade Živých kníh si môžete dielo ľudského osudu a života nielen priamo „prečítať“ rovno z úst človeka ako audioknihu, ale aj dozvedieť sa viac, pýtať sa otázky a takto si utvoriť presnejší obraz o „knihe a jej autoroch“.
Ja osobne som sa tohto projektu, s podtitulom „DOBROVOĽNÍK v zahraničí“, od Iuventy, inými slovami Slovenského inštitútu mládeže, aj zúčastnila, ako študent tretieho ročníka bilingválnej sekcie Gymnázia Miloslava Jozefa Hurbana, spolu s ďalšími spolužiakmi štvorročného a osemročného štúdia. 22. októbra som sa ocitla v konferenčnej miestnosti nášho gymnázia medzi masou mladých ľudí, netrpezlivo očakávajúcich začiatok akcie.
Tú viedlo príjemné mladé žieňa, Ing. Petra Sňahničanová, ktorá nás namotávala na rôzne aktivity, do ktorých sa ako mladí študenti môžeme zapojiť a ktoré môžu obohatiť náš rozhľad vo svete a regióne, no jej hlavný predslov sa samozrejme týkal Živej knižnice. Na našom gymnáziu sa zhromaždilo sedem Živých kníh, konkrétne to boli dobrovoľníci z občianskych združení V.I.A.C. (Trstená), Mladiinfo (Dolný Kubín/Ružomberok) a miestneho centra KERIC (Čadca), ktoré organizujú mládežnícke výmeny a vytvárajú dobrovoľnícke príležitosti pre mladých ľudí.
Nakoniec vysvitlo, že mojou úlohou je si vybrať štyri zo siedmich Živých kníh a to tak, že si odtrhnem lístok označujúci čas a číslo danej knihy, podobne ako v skutočnej knižnici. Bolo mi trochu ľúto, že som si nemohla vypočuť všetkých, a keďže som bola takto limitovaná, snažila som sa si starostlivo zvoliť tých „štyroch vyvolených“.
Nuž a tak vám prinášam medailóniky aspoň tých štyroch:
Yee Mon Oo, číslo knihy dva. Azda sa na mňa neurazí, ale dodnes mám problém vysloviť jej meno, nuž, ale to nie je u mňa nijaká zvláštnosť, prečítať niečo správne. Musím sa priznať, že Mjanmarsko ma zaujalo na prvý pohľad, už od spustenia prezentácie, kde sme mohli vidieť a vybrať si knižky, mi bilo do očí, takže slečna z tejto krajiny bola aj prvou, ktorú som „čítala“. Mala veľmi roztomilý hlas a opisovala aj situáciu v jej štáte pred a po režime. A viete o tom, že v Mjanmarsku nosia na univerzitách ženy šaty, ktoré slúžia ako rovnošata, lenže majú rôzne vzory a farby podľa toho, z ktorej časti krajiny pochádzajú? Tak, už viete :-). Veľmi exotická kniha, skvelá pre objaviteľov cudzích krajov.
Aude, číslo knihy šesť. Francúzka, takže som sa nemohla ubrániť pýtaniu sa po francúzsky, nuž najradšej by som bola, keby bola mojou lektorkou. Jej hlavným dejom bolo opisovanie skúseností z výmeny a snažila sa nás povzbudiť, aby sme nazbierali odvahu a nebáli sa niečo také vyskúšať aj na vlastnej koži. Zaujme skôr tých dobrodruhov, ktorí hľadajú viac informácií o svete.
Jorge, číslo knihy sedem. Tento zábavný chalan mal vyhradenú miestnosť len pre seba a asi tuším prečo. Pretože ostatní by sa pri jeho vtipoch jednoducho nedokázali sústrediť! Jeho pôvod je taktiež nezvyčajný, napísaný bol totiž v Ekvádore. Bol v Islande, a áno, odpoviem vám hneď, zima ho prekvapila. Jeho zážitky z dobrovoľníctiev, napríklad z vypomáhania pre Červený kríž, boli neuveriteľné, myslím, že si ho isto budete chcieť vypočuť, ak budete mať možnosť zúčastniť sa Živých kníh.
A pre toho, kto rád tancuje, je tu ako stvorená kniha číslo jeden – Jansil. Portugalské korene isto nepoprie, veď jeho aktivita, pri ktorej sme skúšali jeho zvláštny tanec (pardon, ale fakt netuším ako sa volal, takže zavolajte Jansilovi ;-), úplne odrážala jeho schopnosť tancovať. Takže kto sa nebojí, nech okúsi dačo viac akčné.
Celkovo sa mi táto akcia veľmi páčila, musím uznať, že nápad Živých knižníc je naozaj geniálny a týmto povzbudzujem každého, nech sa jej zúčastní. Pretože škola nie je len o učení sa fyzikálnych vzorcov a anglických fráz, ale mala by byť aj o tom, že sa pripravujete na vaše budúce smerovanie a otvoríte si oči, aby ste mohli uvidieť všetky možnosti, ktoré sú vám ponúkané. Preto ďakujem aj Mgr. Zuzane Gavlasovej, ktorá na našej škole pomohla zorganizovať túto akciu a dúfam, že podobná akcia sa v budúcnosti našej škole opäť nevyhne.
Kristína Kobolková, III.G
