Traja žiaci z prvej gé sa stratili a nevedia, kam majú ísť. Príďte si po nich, prosím, do zástupcovne,” znel rozhlas v septembrové ráno. Bolo rozhodnuté. Od samého začiatku nášho štúdia na bilingválnej sekcií nám sudičky stanovili, že to s nami nepôjde len tak tradične a už vôbec nie nudne.

Naša trieda, ktorá sa spojila v roku 2015, bola od začiatku rôznorodá. Boli sme mladí žiaci z rôznych kútov Slovenska, so všakovakými záľubami a ešte odlišnejšími snami. Ako kolektív sme napriek všetkým rozdielom vedeli držať spolu. Uzavreli sme priateľstvá na celý život a spolu zvládli celú cestu štúdiom. A že to bola cesta!

Budeme so smiechom spomínať na všetky príležitosti, ako ozvláštniť dni v škole a zažiť (nielen) vyučovanie trochu inak. Keď sme sa zmenili na postavy z kníh počas dňa knižníc, keď sme chystali imatrikulácie nováčikom na škole, či keď sme chodili od triedy k triede na svätého Mikuláša. Priniesli sme do školy znovuzrodeného Hurbana a Štefánika a na valentínskom predaji sme piekli koláče každý rok. Boli sme majstrami mimovyučovacích udalostí.

Profesori ale istotne nezabudnú, akí sme boli na samotných hodinách. Pýtali sme sa možno zvláštne otázky, boli sme tvrdohlaví a mali sme svoje názory, no vždy sme spolu vedeli vychádzať. Naučili sme sa produktívne a kriticky myslieť a počas celej cesty sa z mladých žiakov stali dospelí ľudia.

A ako netradične naša cesta začala, ešte zvláštnejšie skončila. Maturitnú skúšku sme si vyskúšali len jeden rok a v piatom ročníku sme sa presunuli rovno do scenára sci-fi filmu.  Možno je dobré, že sme si ušetrili slzy pri lúčení, my sa totižto lúčime len tak polovične. Vieme, že na naše „gymo” sa môžeme hocikedy vrátiť, a tak len odkazujeme - do skorého videnia!

V.G tablo