5:45 ráno, Dom kultúry Čadca, žiaci tretieho ročníka bilingválnej sekcie Gymnázia J. M. Hurbana stojaci na kope ako zohrievajúci sa tučniaci, ktorí čakajú na autobus.
Tak vyzeral začiatok stredy strávenej v hlavnom meste Rakúska, vo Viedni. Počas cesty sme sa snažili zmieriť so skutočnosťou skorého vstávania a stráviť čo najviac času v ríši snov. O pár hodín sme dorazili do Bratislavy a tu sme aj nejaký čas ostali, pretože dopravná situácia nás prinútila hýbať sa „rýchlosťou svetla“, ale prežili sme. Predsa ako každá nočná mora, i nekonečné bratislavské kolóny raz musia skončiť. To už bol pomaly čas aj na nejakú tú desiatu. A čo je najlepšie, najzdravšie a najvhodnejšie pre deti vo vývine? Áno, správne, sladkosti ?.
Súčasťou nášho výletu sa teda stala zastávka v čokoládovni „Hauswirth“ v obci Kittsee. Toto miesto je zaujímavé tým, že máte dovolené ochutnať čokoľvek, čo len chcete, v akomkoľvek množstve, no hlavne nič nevyneste, ak ste si to nekúpili. Jednoduchá úloha! Čím dlhší rozchod, tým lepšie, nemám pravdu? Ceny sú prístupné a sladkosti chutné, jednoducho zhmotnený sen v jednom malom obchodíku neďaleko od Bratislavy. Všetci sme si nakúpili, niekto viac, niekto menej, a tak sme spokojne pokračovali až do Viedne.
Poviem to jednoducho, ak som kolóny v Bratislave nazvala nočnou morou, tieto nazvem strašidelným hororovým filmom počas ktorého slabšie povahy vychádzajú von. Napriek tejto prekážke sme však nestrácali na duchu. Vyčkali sme a oplatilo sa.
Na Námestí Márie Terézie, hneď oproti Umeleckohistorickému múzeu sa nachádza jeho dvojička, Prírodovedné múzeum (Naturhistorisches Museum), ktoré sa na nejaký čas stalo stredobodom nášho záujmu. Nestačili by mi ani dva články na opísanie všetkého, čo sa tam nachádza, ale za spomenutie stojí napríklad najväčšia a najstaršia zbierka meteoritov na svete, soška Willendorfskej venuše stará 25 000 rokov, či kytica, ktorú tvorí 2100 diamantov a 761 ďalších drahokamov a polodrahokamov.
Naša dlhá cesta však stále nekončí, práve naopak. Presúvame sa cez zimnú rezidenciu Habsburgovcov - Hofburg k najväčšej katedrále vo Viedni – k Dómu sv. Štefana. Mali sme možnosť spoznať Stock-im-Eisen, kmeň stromu, ktorý sa nachádza na rohu budovy Palais Equitable na Stephansplatz. Tento strom slúžil novým tovarišom, ktorí prišli do Viedne, aby tam pribili nový klinec. Po rokoch už pod klincami nie je drevo ani vidno, za pohľad to ale stojí.
Ďalšou zastávkou popri ďalšom kráčaní mestom sa stala budova Opery, kde sa každoročne koná najväčšia spoločenská udalosť nielen v Rakúsku, Opernball (rozumej ako ples). Od pani profesorky Chmurovej sme sa dozvedeli, že to nie je vôbec lacná a nám prístupná záležitosť. Ale treba si ísť za svojimi snami! Čo ty vieš, možno jedného dňa nájdeš niekde pohodených pár stoviek eur a kúpiš si vstupenku na nejaké tretie poschodie opery, kde budeš mať možnosť vypočuť si hudbu na ktorú tanečníci tancujú.
Poďme však späť na Zem, konkrétne na Viedenské vianočné trhy (Wiener Christkindlmarkt) kam sme sa my stihli presunúť, kým si ty sníval o plese. Originálne darčeky, vianočné ozdoby, ale aj horúci punč či tradičné špeciality tu ponúka 150 stánkov. Kto bol, vie, kto nie, musí vidieť, aby pochopil. Fotograficky založení ľudia majú možnosti „vyžiť sa“, gurmáni si pochutia a každý odchádza so silnou vianočnou náladou. Po vyše hodinovom rozchode a neopísateľnom, šokujúcom kultúrnom zážitku (a to nielen z vysokých cien) sme sa teda mohli spokojní a unavení vrátiť domov.
Chceme sa poďakovať v prvom rade pani riaditeľke Mgr. Ingrid Mikovčákovej za možnosť navštíviť adventnú Viedeň a pani profesorkám Slezákovej Neherovej, Mojákovej a Chmurovej za umelecký, kultúrny a nemecký zážitok. Dúfame, že si to ešte niekedy zopakujeme, pretože to naozaj stálo za to.
Barbora Kytašová, III.G