Keby lenivosť kvitla, zaplnili by sme na Slovensku ďalšie tri arboréta. Arborétum Borová hora vo Zvolene nám ale veľa príležitostí na leňošenie neponúkalo… Namiesto toho nás privítalo 50 hektárov, na ktorých je sústredených viac ako 450 druhov ihličnatých a listnatých drevín, najväčšia zbierka ruží na Slovensku a zbierka kaktusov a sukulentov s viac ako 500 druhmi.
Naša exkurzia začala za siedmimi horami, za siedmimi dolami, za mnohými tunelmi, vo Zvolenskej kotline, kde pod Technickú univerzitu spadá dendrologické arborétum Borová Hora. Od smrekov a voňavých borovíc sme sa dostali až k tisom s čarovne jemným ihličím a plodmi, ktoré vypadajú priam na zjedenie. Naozaj tak len vypadajú, a tak odporúčam jesť tieto chutne vyzerajúce bobule iba očami, keďže okrem mieška je celá rastlina, bohužiaľ, jedovatá.
Korene, kmeň, kôra, listy, ihličie, šišky a zrejme aj svaly. Niektoré stromy ako breza sa rozhodli nás prekvapiť a tvoriť muskuly - svaly. Aby toho nebolo málo, tieto „svalnaté” časti stromu vnútri tvoria kresbu ako mramor! „Mramor“, ktorý sa cení na 70$ za kúsok s rozmerom10x5x1 cm.
Kde bolo, tam bolo, viem vám povedať, že v roku 1964 ešte nebolo, pretože prvé rastliny sa v tomto arboréte začali vysádzať až v roku 1965. Odvtedy sa podarilo nahromadiť až cez 800 odrôd ruží v zbierke rozária. Od červených ,,Rotkäppchen” cez omamne voňavé bulharské ruže (tie najčastejšie nájdeme v ružových olejoch a kozmetike) až po ružu “Erotiku”. Ani na náš región nezabudli – jedna z ruží nesie meno „Astronaut Čerňan“. Mimochodom vedeli ste, že naše pôvodné ruže sú len ružové a biele? Krásne červené, oranžové či žlté pochádzajú z ďalekého východu.
Bol raz jeden rododendron. A potom bol aj druhý, tretí, ďalší a ďalší, ružový, fialový a biely, až kým ich nebolo viac, než viem spočítať. Keď už ale chceme s niečím počítať, tak s tým, že rododendrony tvoria krásne pozadie pre fotky na pamiatku - čoho sme teda aj hojne využívali. Tie „pichľavejšie“ nátury z nás si urobili radosť v skleníku s množstvom kaktusov a sukulentov.
Tu už ale zazvonil zvonec, zahučal vlak a rozprávky bol koniec. Krásny slnečný, kvetinový a stromami prehustený deň sme začali i skončili v opäť v Čadci. Síce unavení, ale nabití krásou.
Nikola Hrušková, IV.F
