Tak si tu žijeme...

Tak ako každý nový školský rok aj tentokrát sme zavítali hneď v prvý deň vyučovania na školský internát. Dvere sme mali dokorán otvorené, izby pripravené. Už stačilo len obliecť si postelné prádlo a každodenný život stredoškolského „internatistu“ sa mohol začať.

 Pre tých najmenších a samozrejme nováčikov, tzv. zelenáčov, sme však pripravili zopár tipov z kapsy rád tých skúsených. Ako prvé sme spoločne spoznávali mesto. Najlacnejšie podniky, pamiatky a samozrejme sme nezabudli zavítať ani na povestnú zmrzlinu pri ešte povestnejšej fontáne. Kde si každý urobil nejedno selfie. Predsa len takú fontánu všade nevidieť.

 Radosť a nadšenie však nechýbalo ani keď zistili, v akom prostredí sa internát nachádza. Les na ľavo, les na pravo, mesto dole kopcom a škola hneď vedľa. A kedže – KOMU SA NELENÍ TOMU SA ZELENÍ- pomysleli by ste si, že internátni budú v škole vždy ako prví, ale vedzte, že nám sa leniť môže. Päť metrov je päť metrov! A takto sme spoločne prebádali aj Husárik, ktorý sa vzdialene týči nad našim prechodným domovom. Niektorým sa tak zapáčil, že si tam radi dvakrát do týždňa vybehnú v rámci kardio tréningu. Veď to poznáte. Gymnázium=kalokagatia.

Keď už spomínam túto slávnu grécku harmóniu medzi telom a mysľou nesmiem zabudnúť ani na besedu s riaditeľkou Akadémie vzdelávania Mgr. J. Krkoškovou, ktorá niesla názov Kam na vysokú školu. Mnohých z nás, hlavne piatakov a štvrtákov, inšpirovala do budúnosti. A takisto aj posedenie v knižnici na tému Janko Jesenský, ktorý ako všetci vieme bol náš slávny básnik, prozaik a prekladateľ. Nejedeného človeka zaujme jeho satiristický štýl písania, ktorým nám objasňuje spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku za svojich čias.

Aby to nebolo málo za tieto dva mesiace sme stihli ešte mnoho ďaľších vzdelávacích aktivít ako napr. vedomostná súťaž Cestujeme Slovenskom – kde na prvom mieste skončili J. Kozák a R. Pastierik žiaci tretej výchovnej skupiny, návšteva Kysuckej galérie spojenou s výstavou maliara Pavla Mušku (rodák z Kysuckého nového Mesta) a súťaž na tému Zdravý životný štýl, keď sme sa snažili týždeň zdravo jesť. Ale mnohí neúspešne, keďže si môžeme objednať kvalitnú pizzu za 3€ z reštaurácie Michaello. Yummi, yummi.

Teraz však musím apelovať na naše staré mamy, ktoré vyhlasujú, že naša generácia sa už pozerá len na seba a o nič iné sa nazaujíma. Avšak my hrdí internatisti sme navštívíli Domov socialnych služieb a zariadenie pre seniorov v Čadci na Horelici. Nie nešli sme za babičkou pýtať vreckové. Babička tam totiž nebola. Navštívili sme deti s hendikepom. Naše úmysly boli prosté. Nešli sme sa im vysmievať, ale porozprávať sa s nimi a zistiť ako to tam ľudovo povedané chodí.  Viete aká je to radosť vidieť takého človeka, ktorý sa dlhú dobu cítil sám a slabý ako sa opäť usmieva a vysvetľuje Vám ako sa žije jeho životom a koľko lásky Vám dokáže dať aj keď si ju za tu chvíľu nezaslúžite? Na nezaplatenie alebo ako  hovoríme my – PRICELESS!

A kedže to najlepšie na koniec, musím sa pochváliť, že aj tento rok sme tu mali prekrásnu HALLOWEEN PARTY, na ktorej sa zúčastnilo veľa masiek so strašidelnou tematikou. Najedli sme sa do popuku a vyskákali sa na hardbass, ktorý tu naďalej ostáva aj keď minuloročný piataci sú už preč. Môžem teda oznámiť, že tradícia ostáva zachovaná. Ďalej tu už máme prázdniny ale o tom po tom medzi nami.... J .... O dva mesiace opäť vo vašom internátnom denníku prechodného Kysučana.

Monika Pavčová V. F