Srdce ukryté v krabičke

Vianoce sú krásnym časom v roku. Spájajú sa nám s láskou, obdarovaním, darčekmi... Snažíme sa urobiť radosť. Sme plní sily, energie, nápadov.

Medzi nami sú však naši seniori, ktorí prežívajú jeseň života a sila ich pomaly opúšťa. Možno je to čas na smútok, nostalgiu...

Avšak aj žiaci Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci si povedali, že to tento rok nenechajú len tak a urobia dobrý skutok.

Zapojili sa do projektu „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“. Žiaci naplnili krabice od topánok. Vybrali niečo milé, sladké, teplé, voňavé. Ako píšu aj organizátori: „možno to bude jediný darček, ktorý naše babičky a deduškovia dostanú.“

Tablo Oktáva A

Čože je to osem krásnych rokov?
Státisíce ťažkých krokov?
Brodiac sa krvou pokorených sokov?
Pramienky sinastého
atramentu objímali rámy
našich okov,
stekali do rán od sedenia
zmeravených bokov.
Naučili naše jemné ruky,
ako znášať dlhočizné muky.
Pod damoklovým mečom známok,
zabudli sme ako chutí spánok.

Príbeh sa začal v roku 2016, kedy sa v aule Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana stretla skupinka bytostí, ktoré seba samých považovali za dospelých a okolie v nich videlo deti na začiatku novej kapitoly v živote. Rozhodli sa, že sa z nich stanú hrdí študenti I.D a základ budúcej inteligencie. Postupne sa medzi nimi vytvárali vzťahy, spoznávali jednotlivých učiteľov a vytvárali si vzťahy nielen medzi sebou navzájom, no tiež k jednotlivým predmetom. 

Počas štúdia získali množstvo dôležitých poznatkov. Zistili, že so vzorcom na výpočet harmonického priemeru sa môžu kedykoľvek v živote stretnúť (ak je slušný, tak ich aj pozdraví), pochopili, ako prebieha ten typický hlboký nádych a výdych pri odpovedi z biológie, spoznali ľubozvučnosť nemeckého jazyka a uvedomili si, že vzhľadom na dôležitosť zachovania končatín celých je vždy lepšie liať kyselinu do vody, ako vodu do kyseliny. Na pozadí týchto vedomostí nadobudli aj slušný počet poznatkov z inej kategórie – pochopili, že desať minút bohato stačí  na gurmánske vychutnanie si obeda, spoznali zamatovú chuť fornettov v školskom bufete a niektorí dokonca zistili (alebo aspoň sa to o nich rozpráva), prečo má naša škola štvrté poschodie na prízemí.

Tablo V. G

Traja žiaci z prvej gé sa stratili a nevedia, kam majú ísť. Príďte si po nich, prosím, do zástupcovne,” znel rozhlas v septembrové ráno. Bolo rozhodnuté. Od samého začiatku nášho štúdia na bilingválnej sekcií nám sudičky stanovili, že to s nami nepôjde len tak tradične a už vôbec nie nudne.

Naša trieda, ktorá sa spojila v roku 2015, bola od začiatku rôznorodá. Boli sme mladí žiaci z rôznych kútov Slovenska, so všakovakými záľubami a ešte odlišnejšími snami. Ako kolektív sme napriek všetkým rozdielom vedeli držať spolu. Uzavreli sme priateľstvá na celý život a spolu zvládli celú cestu štúdiom. A že to bola cesta!

Mnoho žiakov často sníva o tom, ako ukončí štúdium na strednej škole a následne rozprestrie krídla na svoj nový let.

Aj žiaci Gymnázia Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci sa na tento let tešia. Pripravujú tradičné piesne, ktoré spievajú z plného hrdla po celej škole. Nakupujú sa sladkosti pre mladších žiakov. Svoje autogramy nachádzajú miesto v školských zošitoch, nuž ukážu sa skryté talenty.

Miesto je tu i pre profesorov, ktorým sa žiaci poďakujú za ich úsilie. A práve pre učiteľa nie je nič krajšie ako úprimne a vďačné slová. Mnohým sa v očiach objavia aj slzičky, ale len radosti, že do života vstupujú ďalší mladí ľudia. Maturanti sa poďakujú aj vedeniu školy, na čele s pani riaditeľkou Mgr. Ingrid Mikovčákovou. Vedia, že práve vďaka ich práci, ochote bol ich pobyt na strednej škole pohodový a príjemný.

Naša stránka používa cookies. Ak sa chcete o nich dozvedieť viac a prípadne aj ako ich odstrániť, prečítajte si zásady používania cookies..

Akceptujem cookies z tejto webovej lokality. Súhlasím.