Po viac ako dvoch rokoch, keď sme nemohli cestovať za poznaním za hranice našej republiky, akoby sme si to chceli zrazu vynahradiť. Po vianočnej Viedni, zájazde do južného Anglicka a Londýna, na francúzsku riviéru a do Chorvátska v minulom školskom roku, sme v podobnom cestovnom duchu zahájili aj nový školský rok.
Pani profesorka Mgr. Miroslava Pišteková, v spolupráci s cestovnou kanceláriou FIFO, a po odobrení paní riaditeľkou Mgr. Ingrid Mikovčákovou, zorganizovala zájazd do Pobaltia. 13. septembra po vyučovaní sme spred školy vyštartovali na našu dobrodružnú púť - 42 žiakov a štyri pani profesorky – Mgr. Miroslava Pišteková, pani zástupkyňa Mgr. Jana Nečedová, Mgr. Anna Zeljenková a Mgr. Jana Harvaníková. Celou cestou nás sprevádzal fundovaný sprievodca, pán Maroš a samozrejme dvaja páni šoféri.
Po nočnej jazde celým Poľskom sme skoro ráno prišli do hlavného mesta Lotyšska, do Rigy. Obdivovali sme krásne secesné historické budovy, zo zeme, ale aj z veže Rižského dómu, najväčšej katedrály v celom Pobaltí. Slnko nás intenzívne hrialo a neschladila nás ani plavba loďkou po rieke Daugava. Ďalší deň sme putovali ďalej na sever, do estónskeho Talinu. Tu žije celá tretina celkového počtu obyvateľstva Estónska, najmenšej z troch republík. Za návštevu určite stálo aj námornícke múzeum nachádzajúce sa na brehu mora. Človek sa tu dozvedel zaujímavé veci z oblasti námorníctva, ale rovnako aj estónskych dejín a čerešničkou na torte bola prehliadka ponorky Lembit. V centre sme si odfotili Chrám Alexandra Nevského, kostol svätého Olafa a urobili spoločnú fotku pred domom Bratstva čiernych hláv. Nakúpili sme suveníry a dobre sa navečerali v miestnych reštauráciách, poniektorí dokonca absolvovali stredovekú večeru s rituálnym umývaním rúk a čašníkmi v typických kostýmoch.
Po výdatných raňajkách sme piatkový deň strávili poväčšine podriemkavaním v autobuse a sledovaním okolitej prírody, lebo sme sa premiestňovali do poslednej destinácie, Litvy. Cestou sme sa ešte zastavili na najkrajšom hrade Lotyšska – Turaida, ktorý vyrástol v lone čarovnej krajiny. Skrýva za sebou príbeh krásneho dievčaťa, ktoré sa malo vydať za Viktora, záhradníka z neďalekého hradu Sigulda. Ten sme videli aspoň cez okná nášho autobusu. Večer sme prišli do vysvieteného Vilniusu. Ubytovali sme sa na jeho predmestí a po raňajkách posledný deň nášho pobytu sme sa autobusom mestskej hromadnej dopravy dostali až do centra Vilniusu. V histórii mesta dominovali obyvatelia poľského pôvodu, väčšinou príslušníci katolíckej cirkvi a bolo to cítiť aj teraz. Poľštinu bolo počuť na každom kroku a v každej uličke vyrástol katolícky kostol. V meste sa nachádzajú aj prekrásne pravoslávne chrámy. Na pár hodín sme ešte zrelaxovali v starobylom mestečku Trakai, na juhovýchode Litvy, ležiacom asi 28 km západne od Vilniusu. V stredoveku bolo mesto sídlom litovských vládcov, nachádza sa tu jedna z najvýznamnejších pamiatok v Litve, vodný hrad Trakai.
V sobotných podvečerných hodinách sme sa plní zážitkov a v dobrej nálade vydali na dvanásťhodinovú spiatočnú jazdu. Opúšťali sme tri perly severu Tallin, Rigu a Vilnius a spoznali sme to najkrajšie a najzaujímavejšie, čo môže Litva, Lotyšsko a Estónsko ponúknuť. A navyše nám neuveriteľne prialo počasie a tak všetky naše fotky zdobí až gýčovo modrá obloha.
Dúfame, že cestovanie za hranice všedných dní bude pokračovať celý nový školský rok a ďalší žiaci budú mať možnosť rozširovať svoje obzory.
Jana Harvaníková
